Bratislava
Bratislava pešo, bez ďalšej štvrte
Hlavné námestie, brána, hradný park, Dunaj. A dosť.
Začnite na Hlavnom námestí. Nie preto, že je „začiatok turistickej trasy“, ale preto, že odtiaľ viete spočítať, koľko zastávok zvládnete, kým odídete. Michalská brána je zastávka, len ak je v ten deň otvorená veža. Hodiny si overte ráno, sem ich nepíšeme. Ak je zatvorená, prejdite popod ňu a nehádajte sa s pokladňou, ktorá nepredáva. Brána ako priechod ostáva; múzeum zbraní nie je povinná položka poradia.
Dole starým mestom k Dómu. Vstup neriešte, ak ste si ho neoverili. Fasáda a okolie stačia ako zastávka, keď dvere nie sú pre vás. Hradný areál je park aj vtedy, keď je múzeum zatvorené. To je tá zastávka: terasa, výhľad, dlažba — nie výstava, ktorú ste nevideli. Výstup po Zámockých schodoch alebo po Zámockej nepridávajte ako „ešte jeden vrchol“, ak už viete, že ste unavení. Poradie má byť krátke.
Dole na nábrežie a skončite. Dunaj je koniec pešieho poradia, nie začiatok novej štvrte. Novú štvrť „ešte na chvíľu“ nepridávajte, ak už viete, ktorým spojom odchádzate. Pontóny, nákupné centrá a ďalší most nepatria do tohto listu, kým ste nedokončili prvý.
Do Univerzitnej knižnice v Bratislave si noste otázku, nie zoznam, ktorý vyzerá múdro. Tri vety do katalógu stačia: kto staval dom, okolo ktorého ste šli; čo tam stálo predtým; ako sa volá úsek rieky, ktorý ste prešli bez mena. Po návrate dopíšte jednu vetu vlastnými slovami. Bez toho je prechádzka len krok.
Toto poradie nie je súťaž o kilometre. Je to hranica: námestie, brána, hradný park, Dunaj. A dosť.